KEBY SOM TO VTEDY UROBIL TAKTO...

            Stará ľudová múdrosť hovorí: „V každom nešťastí, ktoré ťa postihne, je ukryté pre teba posolstvo, z ktorého sa máš poučiť.“
            Naším problémom býva, že keď nás postihne nejaká nepríjemnosť, ani nás nenapadne po posolstve ukrytom v nej pátrať. Otázky si kladieme, ale väčšinou ich zle formulujeme alebo nesprávne adresujeme takým ľuďom, ktorí nám nemôžu dať uspokojivú odpoveď. Pýtame sa: „Prečo to postihlo práve mňa?“ „Prečo práve ja mám takú smolu, čo som komu urobil?“ A tiež často používame nešťastné slovko „keby“. „Keby sme mu na to auto nepožičali...“, „keby som na to stretnutie nešiel...“, samé „keby, keby, keby“...
            Zmysluplnou otázkou v nešťastnej situácii je: „Bože, čo mi tým chceš povedať?“ Pritom Boh nemusí odpovedať hneď, niekedy to trvá chvíľu, inokedy roky a častokrát skrytý zmysel pochopíme až vo večnosti. Ktosi múdro povedal: „Márne sa snažíme ukoristiť Bohu jeho tajomstvo. Pokiaľ Boh nedáva odpoveď, je dôležitejšie dôverovať ako rozumieť.“ S podobnými otázkami zápasili aj prví kresťania, ktorým apoštol Pavol adresoval slová: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom uvidíme z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne...“ (1 Kor 13,12)
            Život prináša množstvo príbehov ľudí, ktoré svedčia o skrytom zmysle utrpenia. Na povzbudenie jeden z nich: Úspešný podnikateľ v oblasti stavebníctva, ktorého firma postavila v hlavnom meste Albánska prvé divadlo, bol vzorným manželom a milujúcim otcom. Nie však dlho. Čoskoro zomrel, a aby toho nebolo málo, jeho obchodný partner spreneveril majetok firmy a mladú vdovu s troma deťmi uvrhol do veľmi ťažkej situácie. Istotne si vtedy mnohí kládli otázku „prečo?“, a netušili, že jednou z tých sirôt je budúca Matka Tereza z Kalkaty.